Gustáv Murín je už taký, ako sa predviedol na pražskom knižnom veľtrhu – noblesná a kultivovaná prezentácia slovenskej kultúry, ktorej popredným predstaviteľom by mal byť, je mu cudzia.
„Na začiatku“, ktorý sa odohral tak dávno, že si ho už takmer nikto nepamätá a dnes už tomu málokto uverí, bola reportážna próza Případ pohřbeného hřbitova, ktorou v roku 1989 Murín debutoval. Kniha vychádzala z ekologických úsilí a ochranárskeho zmýšľania autora a písal v nej o záchrane jedného vzácneho bratislavského cintorína, ktorý sa mocní rozhodli zlikvidovať. Kniha vyšla po česky, slovenskí vydavatelia totiž neboli naklonení tejto téme, bol predsa len rok 1989 a veľa sa ešte nedalo.
„Na konci“ tohto smutného príbehu, ktorý sa ešte ani zďaleka nekončí, je list riaditeľa Medzinárodného knižného veľtrhu a literárneho festivalu Svět knihy Praha Radovana Auera slovenskej ministerke kultúry Martine Šimkovičovej. Požiadal ju, že ak jej „záleží na dobrých vzťahoch českej a slovenskej kultúry, pána Murína k nám neposielajte“.
Ako ste sa iste dovtípili, pánom Murínom z listu pána Auera a autorom Případu pohřbeného hřbitova je ten istý človek, spisovateľ, publicista, pôvodne biológ, dnes poverený riaditeľ Slovenského literárneho centra Gustáv Murín. (Asi by som mal uviesť, že s Gustávom Murínom sa poznám osobne ešte spred roka 1989, avšak už dlhé roky spolu vôbec nekomunikujeme, na to je priepasť medzi našimi názormi priveľká.)
Od cintorína po feminizmus
Kým prejdem k meritu veci, asi by bolo vhodné sčasti zreflektovať Murínovu tvorbu (isteže, nie celú, na webe Túlačky sám o sebe píše, že vydal doteraz 72 kníh v trinástich jazykoch) – po svojom debute Případ pohřbeného hřbitova písal aj sci-fi a erotické poviedky a neskôr sa presadil na knižnom trhu najmä sériou kníh o mafii na Slovensku. V jeho autorskom portfóliu sú však aj knihy typu DemoláCIA našej demokracie – od Havla po Šimečku alebo Feminizmus ako tretie zlo, čo je pre pochopenie celého kontextu škandálu na pražskom knižnom festivale potrebné.
Odpor zamestnancov
Gustáv Murín je momentálne poverený vedením Slovenského literárneho centra (SLC) a s jeho výkonom funkcie sa spája niekoľko pozoruhodných skutočností, predovšetkým:
a) žiadosť zamestnancov SLC ministerke kultúry Martine Šimkovičovej, aby Gustáva Murína z tejto funkcie odvolala,
b) správa odboru kontroly Ministerstva kultúry SR, ktorý prešetril sťažnosť zamestnancov SLC voči zastupujúcemu riaditeľovi Gustávovi Murínovi a vyhodnotil ju ako opodstatnenú. Odbor kontroly potvrdil, že zastupujúci riaditeľ používa šikanózne praktiky a porušuje Zákonník práce, pracovný poriadok aj etický kódex,
c) opakovaná žiadosť zamestnancov SLC ministerstvu kultúry, aby okamžite odvolalo pána Gustáva Murína z funkcie dočasne povereného riaditeľa SLC – tentoraz aj pre situáciu „na knižnom veľtrhu Svět knihy Praha 2025, kde pán Murín ako oficiálny zástupca Slovenského literárneho centra počas moderovania ním iniciovaného podujatia verejne urazil hlavu štátu hosťujúcej krajiny, znevažujúco sa vyjadroval na adresu prítomných, šíril nepodložené a nesprávne informácie a ako štatutár verejnoprávneho Slovenského literárneho centra ničil dobré meno tejto inštitúcie, kultúrnej obce Slovenska a Slovenskej republiky ako celku“.
Ak čakáte bod d) a v ňom rozhodnutie Martiny Šimkovičovej o odvolaní Gustáva Murína, vezmite si k tomu čakaniu napríklad Hry o tróny alebo súborné dielo Stephena Kinga – predpokladám, že dočítate tie knihy skôr, ako sa pani ministerka rozhýbe a napraví svoj personálny kiks.
Aj Hašek by závidel
Zrejme poznáte príbeh o korytnačke a škorpiónovi a jeho pointu, keď škorpión po tom, ako uštipne korytnačku, ktorá ho má previezť na druhý breh rieky, povie „ja už som taký“.
Gustáv Murín je už taký, ako sa predviedol na pražskom knižnom veľtrhu – noblesná a kultivovaná prezentácia slovenskej kultúry, ktorej popredným predstaviteľom by mal byť, je mu cudzia. Vedia to zamestnanci SLC, vie to veľká časť slovenskej literárnej verejnosti a teraz to už vedia aj v Česku – a ak chcete vedieť, aká je skutočná situácia vo vedení slovenskej kultúry, prečítajte si mailovú komunikáciu šéfredaktora časopisu Respekt Erika Taberyho a povereného riaditeľa SLC Gustáva Murína, ktorú zverejnili obaja – Tabery v Respekte a Murín na webe Túlačky. Ich komunikácia o situácii, ktorá vznikla počas prezentácie knihy s názvom Jaroslav Hašek a Slovensko alebo Ako chutí ovca v žinčici od autora Igora Váleka, je brilantným obrazom doby a som presvedčený, že aj Jaroslav Hašek by bledol od závisti. Takú bizarnú situáciu by ani on sám nevymyslel.
Nemáme to doma ľahké a možno by aj česká verejnosť mohla pozornejšie vnímať, aké bývajú dôsledky niektorých voličských rozhodnutí. Lebo nebudete môcť povedať, že sme vás nevarovali.
