Začuť slovenčinu v pohraničných obciach Rakúska nie je žiadnym prekvapením, ani na úradoch či v škole. Exodus Slovákov, ktorí už majú svoju vlastnú štvrť napríklad v Hainburgu a prenikajú aj do sfér správy obcí, neprestáva. Pre mladé rodiny je totiž bývanie v Rakúsku výhodnejšie ako na Slovensku.
Dôvod pre rozhodnutie hľadať si bývanie za hranicami nie je len ekonomický. Ceny nehnuteľností v Rakúsku za ostatných 15 rokov silnej prílivovej vlny slovenských občanov vzrástli a sú porovnateľné s Bratislavou a jej okolím. Mnohí odídenci však hovoria o Rakúsku ako o skutočne sociálnom štáte.
Príbehy odchodu sa začínali rovnako: v hľadáčiku bolo primerané bývanie za prijateľnú cenu, podľa možnosti s podporou štátu, ktorá je na Slovensku stále bez koncepcie a vízie.
Poriadok a pokoj
Príbeh Veroniky a Viktora je podobný mnohým iným. Hľadali rodinný dom pre rozrastajúcu sa rodinu najprv v Bratislave a okolí. Pred pätnástimi rokmi, keď túto kľúčovú otázku riešili, boli pozemky kúsok za hranicami Rakúska so Slovenskom lacnejšie ako v slovenskom okolí Bratislavy. Ceny tam boli dokonca nižšie ako v Stupave. Čo ich presvedčilo? „Príjemné prostredie rakúskeho vidieka a viditeľne väčší poriadok a pokoj,“ vysvetľuje Viktor. Ich rodina si už niekoľko rokov píše do adresy Hainburg an der Donau.
Soňa a Lukáš priznávajú, že ich zlákali výhodnejšie finančné podmienky v Rakúsku. Čakali štvrté dieťa, hypotéka a vysoké ceny nehnuteľností na Slovensku boli pre nich náročnou predstavou. Väčšie bývanie však potrebovali. Ekonomický prepočet pod tlakom času ani nerobili, rozhodli sa za týždeň. „Zaplatili sme vklad a hneď sme mohli bývať. Nejaký čas sme splácali pôžičku s nájmom, ktorý síce nebol nízky, ale tým, že sme mali prídavky na deti, dokázali sme to utiahnuť,“ hovorí Soňa.
Obavy z komunikácie s rakúskymi úradmi nemali. Všetko si vybavovali sami. „Ocenili sme, že pravidlá pri stavbe rodinného domu sú vopred jasné, a pokiaľ sa dodržiavajú, všetko ide relatívne hladko,“ doplnil Lukáš. Soňa sa po materskej v Rakúsku už aj zamestnala, po jedenástich rokoch si môžu bývanie vo Wolfshale odkúpiť s pomocou úveru.
Jednoducho a bez obštrukcie
Aj Marika s manželom sa z bytu v Petržalke dostali do priestranného domu v Hainburgu. Odchod za hranice spočiatku ani neriešili, rozhodlo ekonomické hľadisko a veľkosť rodiny. V čase, keď hľadali pozemok na stavbu domu, boli rovnako veľké pozemky v okolí Bratislavy skoro raz tak drahé ako v pohraničnej oblasti Rakúska.
„Dôvodov, prečo stavať dom pár kilometrov za hranicou Slovenska, pribúdalo. Veľmi jednoduché získanie hypotéky v lokálnej banke, žiadne obštrukcie, všetko išlo nezvyčajne jednoducho.“ Marika priznáva, že s niečím sa aj potrápili, ale berie to ako nováčikovskú daň. Výhodou bolo, že v jednej ulici stavali viacerí priatelia, a tak si navzájom pomáhali. Bez znalosti jazyka si však nevie vybavovanie potrebných záležitostí predstaviť.
V porovnaní s tým, koľko behania, papierovačiek a času zaberie vybavovanie financií a dokladov potrebných k stavbe či ku kúpe bytu na Slovensku, hodnotia oslovené rodiny prístup rakúskych úradov a bánk ako neuveriteľný. Svoje zohrali aj bonusy štátu k hypotékam podľa počtu detí či sociálne výhody, ktoré im pomohli zvládnuť splátky.
Život na dvoch koncoch
Nielen Veronika a Viktor si pochvaľujú, že už netrčia denne v bratislavských zápchach ako kedysi. Do centra Bratislavy sa po diaľnici dostanú z Rakúska rýchlejšie. Dôležitá je pre nich aj blízkosť letiska kvôli Viktorovým služobným cestám aj rodinným dovolenkám.
Nebáli sa odísť do neznáma? „Poznali sme niekoľko iných rodín, ktoré sa rozhodli podobne a boli spokojné. Slovensko sme v podstate neopustili, denne dochádzame za prácou a naše štyri deti chodia do škôl v Bratislave,“ hovorí Veronika. Nákupy, najmä potravín, vybavujú na Slovensku, vracajú sa za rodinou, priateľmi aj za duchovným životom.
Ani Soňa s Lukášom o svoje zázemie pre sťahovanie neprišli. Neďaleko nich v rovnakej obci býva zvyšok partie šiestich rodín, s ktorými stále udržujú vzťahy. Svoje deti dali do škôl v Rakúsku, no nie všetky to psychicky dobre znášali, hlavne jazyk a iné pravidlá. Nakoniec je ich najmladší už štvrtý rok späť v škole v Bratislave. V každom prípade odchod za hranice neľutujú. „Je tu viac možností aj jazykovo, deti sú vedené ku kritickému mysleniu,“ popisuje výhody rakúskych škôl Lukáš. Pri komunikácii s priateľmi a kolegami vnímajú neporovnateľný rozdiel medzi Rakúskom a Slovenskom v podpore rodín zo strany štátu.
Porovnať neporovnateľné
Marika s manželom zapadli do života v Hainburgu tak dokonale, že jej muž sa na istý čas stal obecným poslancom mestečka, aj v tomto prostredí sú aktívni.
Aj Marika berie Rakúsko prevažne ako bydlisko. Do Bratislavy chodia stále do práce. Ich deti sa už z bratislavských škôl posunuli na vysoké školy v zahraničí. „Neriešili sme otázku vysťahovalectva ako niekto, kto ide s jednosmerným lístkom do Ameriky. Len prichádzame do práce z inej strany Bratislavy.“ Pochvaľujú si, že netrčia v zápchach ako ľudia bývajúci v bratislavských satelitoch.
Bonusy odchodu majú jasne spočítané: život v dome so záhradou v pokojnom prostredí a s lesom na konci ulice. Dobrí susedia nielen na grilovanie a bezpečie na ulici. Napriek tomu sa cítia stále Slovákmi a rozčuľujú ich správy o stave spoločnosti a politiky na Slovensku. „Bolí nás, keď sa v našej krajine dejú zlé veci a vládnu jej zlí ľudia,“ uzatvára Marika.
Rakúsky Hainburg sa stal domovom pre mnohých ľudí zo Slovenska.
SITA/MZVaEZ SR/Tomáš Bokor
Prísne, ale motivujúce
Ekonomický status bežných rodín strednej triedy s hypotékou nie je na Slovensku jednoduchý. O to viac, ak prichádzajú deti a manželia, s prihliadnutím na rodinný rozpočet môžu napriek svojmu nastaveniu prijať len jedno či dve. Iba málo rodín sa rozhodne pre dlhoročné zníženie životnej úrovne a skromnosť na úkor viacerých detí. Štát totiž zásadnejšie nepodporuje a neoceňuje rozhodnutie mať viac detí, a tým aj viac budúcich daňových poplatníkov prostredníctvom skutočne efektívnych programov podpory bývania.
Tieto dilemy typu „mať či byť“ ich rovesníci presídlení v Rakúsku vôbec neriešia. Krajina dlhodobo podporuje demografiu cez programy podpory bývania a sociálnych dávok. Domáci aj prisťahovalci uznávajú, že pravidlá sú veľmi prísne nastavené, no zároveň sú efektívne a motivujúce.
Isté však je, že ľudia, ktorí aj vďaka štedrým sociálnym programom odišli do Rakúska, Slovensku chýbajú. Ďalšie rodiny s deťmi pri pohľade na pretrvávajúce výhody naďalej odchádzajú.
Realita cez prekážky
Kedy a ako chce Slovensko začať riešiť svoju demografickú zimu, je zatiaľ otázne. Pokles pôrodnosti je okrem iného aj dôsledkom nekoncepčnej bytovej politiky. Reálna situácia s bývaním ľudí znechucuje a vyčerpáva už len tým, ako vedenie štátu nedovidí na problém až do hĺbky bežnej peňaženky a šírky ľudských príbehov.
Riešenie však existuje. Napríklad aj po vzore Rakúska, kde lepšie nastavené pravidlá sociálnej politiky pomáhajú adresne riešiť situáciu každej skupiny obyvateľstva.
Podpora bývania by nemala byť ako doteraz – len nič neriešiacou almužnou pre ľudí v hraničných situáciách. Má byť otvorená pre všetkých s primeranými a jasne nastavenými podmienkami, ktoré skutočne riešia konkrétnu situáciu.
Dobrým krokom by mohlo byť, keby obce a mestá efektívnejšie využívali zdroje zo Štátneho fondu rozvoja bývania na výstavbu nájomných bytov a keby štát viac otvoril priestor malým podnikateľom, aby sa intenzívnejšie angažovali v tomto sektore ekonomiky.
Potom si ľudia v našich zemepisných šírkach postupne zvyknú aj na to, že v nájomných bytoch sa dá, tak ako na Západe, slušne a dlhodobo bývať.
Kľúč od nového a lepšieho bývania na Slovensku aj v Česku teda existuje. Kto a kedy tie dvere otvorí?
