Nebojuje sa, nestrieľa sa, nad hlavami nelietajú drony s bombami. Najväčším investorom v krajine sa však stáva armáda. Stavia nemocnicu, nakupuje lietadlá, vrtuľníky, nákladné autá, obrnené vozidlá. A rada by stavala aj cesty, mosty, ďalšiu nemocnicu, možno aj diaľnicu na Ukrajinu.
V armádnych nákupoch sa točia miliardy a minister obrany Róbert Kaliňák (SMER-SSD) sa spokojne usmieva. Výberové konania sú zvyčajne oveľa menej prísne ako pri iných ministerstvách.
Budí to podozrenie, že v jeho rezorte mizne veľká časť peňazí, ktoré štát vyberie navyše od občanov a firiem pod heslom „konsolidácia“. Aj zvyšovanie výdavkov na obranu, ktoré žiadajú samity NATO, sa má prejaviť hlavne v „duálnych projektoch“. Teda takých, ktoré slúžia aj civilným cieľom.
Kritici však za tým vidia kľučku, ktorou sa obchádza transparentnosť. Vysoké ceny pri nákupoch Kaliňákovho ministerstva im dávajú za pravdu, za dodávateľmi možno tušiť spriaznené firmy i zahraničných oligarchov.
Za 14 amerických stíhačiek typu F-16 Slovensko zaplatilo približne päť miliárd eur.
FOTO: SITA/Milan Illík
Rekordné zbrojenie
Nadácia Zastavme korupciu nedávno vo svojej analýze vypočítala, že vláda Roberta Fica minula za jeden a pol roka na vojenské účely až 1,8 miliardy eur. Ak by takto pokračovala, minula by takmer rovnakú sumu ako tri vlády pred ňou – za 12 rokov zhruba 5,5 miliardy eur.
Zároveň štát spláca staršie kontrakty vrátane obrnených vozidiel z Fínska za 403 miliónov eur, zo Švédska za 1,68 miliardy eur a amerických stíhačiek F-16, ktorých cena presiahla päť miliárd eur, konštatuje analýza.
Sám Robert Fico sa pritom o výdavkoch na zbrojenie vyjadruje dosť nelichotivo: „Atmosféra vo svete je pološialená, zbrojárske firmy potrebovali zarobiť, tak sa vytvorila šialená atmosféra,“ sťažoval sa na brífingu na úrade vlády začiatkom júna. Aj on preto volá po projektoch, z ktorých bude mať úžitok aj civilné obyvateľstvo.
Takémuto prístupu prajú aj závery NATO. Na ostatnom samite Severoatlantickej aliancie sa minulý týždeň v Bruseli dohodlo postupné zvýšenie výdavkov na armádu z 2 na 5 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Polovica tohto zvýšenia (1,5 percenta HDP) môže smerovať do duálnych projektov.
Má to svoju logiku, pretože armáda využíva aj bežné cesty, mosty, diaľnice, železnice, letiská, nemocnice a ďalšiu civilnú infraštruktúru. Dokonca ju ťažkými vozidlami „derie“ ešte viac ako bežná premávka. A slabá infraštruktúra môže byť vážny problém. Ťažká dopravná dostupnosť slovenskej hranice s Ukrajinou je napríklad veľkou prekážkou pri obrane krajiny pri napadnutí z východu.
Nejasne a pokútne
Obchádzanie transparentnosti pri zbrojárskych biznisoch však budí obavy, že sa duálne projekty taktiež stanú eldorádom korupcie. Zvyčajne totiž podliehajú výnimke zo zákona o verejnom obstarávaní a zmluvy za stovky miliónov eur sa môžu uzatvárať bez súťaže.
Nadácia Zastavme korupciu napríklad spomína viaceré strategické investície, ktoré vláda schválila od roku 2023. Napríklad nákup nákladných áut Tatra za vyše 700 miliónov eur od firmy českého zbrojára Michala Strnada, jedného z najbohatších Čechov. Má blízko k Robertovi Kaliňákovi a cez českých partnerov aj k nitrianskemu oligarchovi Norbertovi Bödörovi, ktorý sa stretáva s R. Ficom.
Vlani ministerstvo nakúpilo aj deväť viacúčelových taktických vozidiel od Strnadovej firmy MSM Land Systems bez súťaže. Jedno vozidlo vyjde na zhruba dva milióny eur. Nadácia uvádza, že keď v roku 2018 výrobca predstavoval podobné vozidlo, jedným z lákadiel Gerlachu mala byť aj cena od 398-tisíc eur. Ministerstvo neodpovedalo, prečo je jeho cena teraz päťnásobná.
Podobne sa to vyvíja aj pri kľúčovej duálnej aktivite Kaliňákovho „investičného ministerstva“ –nemocnice v Prešove. Do jej prípravy sa pustilo už vlani, ohlásilo stavbu 8-poschodovej budovy s tisíc lôžkami v susedstve terajšej krajskej nemocnice. Spodné poschodia majú slúžiť vojakom, ostatné civilistom.
Kaliňák ohlásil náklady za 550 miliónov eur, z toho 450 na výstavbu a ďalších 100 miliónov na medicínske vybavenie. Útvar hodnoty za peniaze pritom posudzoval pôvodný projekt samotnej prešovskej nemocnice za 410 miliónov eur a ešte v ňom našiel možnosti úspor.
Vzájomné dvorenie Ficovej a Orbánovej vlády teda neostáva len v bruselských kuloároch. Jedným z členov konzorcia, ktorí budú stavať vojenskú nemocnicu v Prešove, je maďarská firma West Hungária Bau z Györu, ktorá podľa informácií Denníka N patrí oligarchovi Attilovi Paárovi, obchodnému partnerovi zaťa Viktora Orbána.
FOTO: AP Photo/Geert Vanden Wijngaert
Nečakaný víťaz spoza Dunaja
Tento rok vojaci vybrali dodávateľov časti stavebných prác – hoci ešte pred rokom sa spomínali domáci hráči ako Metrostav, Skanska alebo Strabag, nakoniec sa prihlásili len dvaja nezvyčajní uchádzači. Víťazné konzorcium vedie galantská firma Bekor zo skupiny AVA-Stav Alexandra Gyurkovicsa – malý lokálny dodávateľ stavebných prác, prevádzkovateľ čerpacích staníc a termálneho kúpaliska Diakovce.
Zaujímavejší sú ďalší členovia konzorcia – zjavne skutoční stavbári, ktorí budú nemocnicu stavať. Maďarská firma West Hungária Bau z Györu patrí podľa Denníka N oligarchovi Attilovi Paárovi, obchodnému partnerovi zaťa Viktora Orbána. Druhá maďarská firma Convector pravidelne dostáva vládne zákazky na rekonštrukcie budov na Budínskom vrchu v Budapešti.
Ďalší uchádzač – Združenie Nemocnica Prešov z neďalekej Šale – bol len krovie, ponúkol o málo vyššiu sumu. A k akej cene sa takto dospelo? Časť budúcej prešovskej nemocnice sa postaví za 451 miliónov eur + DPH, hoci predpokladaná hodnota zákazky bola 360 miliónov.
S jedlom rastie duálna chuť
Vzájomné dvorenie Ficovej a Orbánovej vlády teda neostáva len v bruselských kuloároch. Prináša aj vytláčanie slovenských stavebných firiem z domáceho trhu a nie vďaka lepšej cene. Naopak, predraží to výstavbu a oberie štát o desiatky miliónov eur.
Nie je potom ťažké hádať, ako dopadne ďalšie obrovské sústo, na ktoré minister Kaliňák dostal chuť – plánovaná obrovská nemocnica v bratislavských Vajnoroch. Taktiež má mať zhruba tisíc lôžok, stáť však má už dvakrát viac – 1,27 miliardy eur.
Čo všetko sa do tejto sumy zmestí a kto sa na nej dokáže priživiť, zatiaľ nevieme. Nemocnica Bory súkromnej skupiny Penta so 400 lôžkami však vyšla pred pár rokmi iba na 250 miliónov eur, vaty teda vojakom ostane veľa.
V každom prípade sa prípravy rozbehli naplno – minister zdravotníctva Kamil Šaško ohlásil štart prípravných prác v takmer nevyužitom vojenskom areáli na september tohto roka. Otázkou je, kto to zaplatí a kto to bude kontrolovať. Vojaci a ich proaktívny minister sa nepýtajú, či sa nedá stavať za menej. Záväzky a termíny poletujú v médiách ako stíhačky nad vojenským letiskom Kuchyňa, bagre kopú a betón sa leje. Reči o tom, že štát je zadlžený a treba šetriť, tak postupne zanikajú niekde v diaľke.
