Keď USA zničili jadrové srdce Iránu, Trump ohlásil prímerie, ktoré (ne)platí

Od polovice júna izraelské letectvo a spravodajské zložky prakticky bez prestávky uskutočňovali preventívne útoky na iránsky jadrový program, zásobovacie uzly balistických rakiet a vojenské objekty. Cieľom bolo narušiť rýchlo napredujúci jadrový program a získať kontrolu nad vzdušným priestorom Iránskej islamskej republiky.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu podľa denníka The Jerusalem Post potvrdil, že tieto operácie boli nevyhnutnou prípravou na nedeľný americký zásah. „USA mohli konať s chirurgickou presnosťou vďaka tomu, že izraelské sily predtým vyčistili cestu – vo vzduchu aj spravodajsky,“ uviedol.

V najvyššej pohotovosti

V nedeľu ráno ohlásil americký prezident Donald Trump pripojenie sa USA k Izraelu a úspešné útoky na tri najdôležitejšie jadrové objekty Iránu – Fordó, Natanz a Isfahán. „Naším cieľom bola úplná likvidácia iránskeho systému obohacovania uránu. Fordó už viac neexistuje,“ povedal podľa agentúry AP prezident USA v prejave z Bieleho domu.

Podľa denníka The Washington Post bola hlavnou údernou silou flotila bombardérov B-2 Spirit, ktoré ako jediné dokážu niesť bomby typu MOP s hmotnosťou 13,6 tony, schopné zničiť aj zariadenia umiestnené hlboko pod povrchom, čo je prípad práve strediska Fordó.

„Ak nebude mier, ďalšie útoky budú ešte väčšie. A rýchlejšie,“ dodal Trump. Minister obrany Pete Hegseth a minister zahraničných vecí Marco Rubio potvrdili, že USA majú zoznam ďalších cieľov a že americké jednotky v regióne sú v stave najvyššej bojovej pohotovosti.

Satelitná snímka zobrazujúca poškodenie zariadenia na obohacovanie uránu Fordó v Iráne po útokoch USA počas uplynulej nedele.

FOTO: SITA/Maxar Technologies cez AP

Prímerie, ktoré neplatí

Na nedeľný útok USA zareagovala Iránska islamská republika odvetou na dve americké základne. Najprv na Al Udeid Air Base v Katare, kde sa nachádza najväčšia americká letecká základňa na Blízkom východe, a potom na Ain al‑Asad Air Base v západnom Iraku. V oboch prípadoch išlo skôr o symbolickú reakciu. Základňa v Katare bola včas a úplne evakuovaná.

Následne v pondelok večer prezident Trump vyhlásil, že Izrael a Irán sa dohodli na „úplnom a absolútnom prímerí“, s tým, že verí, že bude trvať „navždy“. V utorok ráno však už Izrael hlásil päť mŕtvych po raketovom útoku Iránu na mesto Beer Ševa. Podľa Izraela Irán porušil prímerie a minister obrany Israel Katz nariadil armáde „tvrdo zasiahnuť v srdci Teheránu“.

Použili lesť

Vráťme sa však k nedeľnej operácii Polnočné kladivo. USA pri nej rozvinuli sofistikovaný dezinformačný plán, v rámci ktorého sa jedna skupina bombardérov B‑2 Spirit zámerne vydala západným smerom k Tichému oceánu, aby vzbudila dojem, že útok príde odtiaľ, avšak skutočný úder prišiel z opačnej strany.

Podľa viacerých zdrojov, napríklad spravodajského portálu Business Insider a stanice Fox News, hlavná úderná formácia napokon priletela na Irán z východu. Tento manéver bol starostlivo zvolený: vstup do podzemného komplexu Fordó je totiž zo západnej strany chránený masívnym skalným pásom.

Úder z východu tak obišiel prirodzenú geologickú ochranu objektu a narazil na najmenej chránenú časť obrany. Iránske protivzdušné jednotky, zmätené klamlivým manévrom, nedokázali rýchlo reagovať. Výsledkom bola údajná deštrukcia najtajnejšieho jadrového strediska režimu.

Ajatolláh v bunkri

Útoky vyvolali paniku u teheránskych elít. Iránske velenie stratilo množstvo kľúčových dôstojníkov a duchovných lídrov v dôsledku presne cielených izraelských a amerických útokov. „V priebehu jednej hodiny boli zneškodnení takmer všetci naši kľúčoví vojenskí velitelia,“ priznal iránsky vládny poradca Mahdi Mohammadi.

Najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí sa podľa denníka The New York Times ukrýva v presnejšie nešpecifikovanom podzemnom komplexe. Údajne zrušil akýkoľvek elektronický kontakt s vonkajším svetom a komunikuje len cez dôverníkov.

Izraelský systém protivzdušnej obrany zachytáva rakety počas iránskeho útoku na Tel Aviv v Izraeli v uplynulú sobotu.

FOTO: SITA/AP Photo/Leo Correa

Zničenie „sionistickej entity“

Konflikty na Blízkom východe medzi Iránom a Izraelom nie sú ničím výnimočným. Odpor voči Izraelu má Irán vo svojej DNA. V jeho ústave z roku 1980 má výzvu na zničenie „sionistickej entity“, teda Izraela, a dlhé desaťročia systematicky budoval sieť proxy skupín a investoval do vývoja jadrových zbraní – nie na obranu, ale na ofenzívne účely.

Irán stojí aj za dlhodobým vyzbrojovaním teroristických skupín Hizballáhu, Hamasu a Húsíov. Vlani dvakrát priamo zaútočil na Izrael niekoľkými stovkami rakiet a viac než tisíckou útočných dronov. Išlo o neprimerane silnú odvetu za likvidáciu niekoľkých generálov Islamských revolučných gárd, ukrytých v budove pri veľvyslanectve Iránu v sýrskom Damašku, ktorú využívali ako svoje krytie na porady so šiítskymi teroristickými skupinami v Sýrii a z Hizballáhu.

Irán je aj za bombovým atentátom na izraelských turistov v Bulharsku v roku 2012 či za útokom na židovské centrum v Argentíne v roku 1994.

Chameneího dni

Situácia vnútri Iránu sa dramaticky mení. Podľa servera The Atlantic sa vytvorila skupina vplyvných iránskych podnikateľov, generálov, politikov a duchovných, ktorá začala plánovať riadenie krajiny bez Chameneího. „Nezáleží, či Chameneí zomrie alebo bude odsunutý – Irán musí prežiť,“ uviedli dva zdroje oboznámené s plánom.

Ich plán počíta s vytvorením výboru vedúcich predstaviteľov, ktorí by prevzali vládu a rokovali s USA o zastavení izraelských útokov. Ako možný člen prechodného vedenia sa spomína aj bývalý prezident Hassan Rouhání. Zainteresovaní údajne komunikujú so zástupcami jedného z kľúčových štátov Perzského zálivu, hovorí sa o Spojených arabských emirátoch.

O tom, či spomínaná skupina zvažuje aj reformu iránskeho zriadenia a ekonomiky, je predčasné hovoriť. Hassan Rouhání bol ako prezident v rokoch 2013 až 2021 považovaný za umierneného klerika a technokrata, no faktom je aj to, že lojálne slúžil režimu ajatolláha Chameneího.

FOTO: SITA/AP Photo/Tsafrir Abayov

Izraelské stíhačky F-16 v akcii.

Bez jadrového programu

Zatiaľ čo Irán deklaruje, že sa nehodlá vzdať obohacovania uránu, Západ hovorí jednotne: bez úplného zastavenia jadrového programu nie je o čom rokovať. Francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký minister zahraničia Johann Wadephul aj britskí predstavitelia podľa denníka The Wall Street Journal vyzvali Irán na neodkladné ukončenie obohacovania uránu.

Zároveň sa podľa hodnotenia denníka The Jerusalem Post ukazuje, že izraelsko-americká operácia zabránila pretekom v jadrovom zbrojení v regióne. „Predišli sme tejto hrozbe,“ napísal líder izraelskej opozície Jair Lapid. Parlamentná opozícia sa v otázke konfliktu s Iránom jednoznačne postavila za kroky vlády a ocenila zásah USA, ktorý považuje za historicky oprávnený a strategicky nevyhnutný.

Kombinovaný izraelsko-americký úder na jadrový program Iránu je vojenským i geopolitickým zemetrasením. Nielen preto, že bola zničená kľúčová infraštruktúra tajného a pred svetom ukrývaného obohacovania uránu na úrovne postačujúce na výrobu jadrovej zbrane, ale aj preto, že sa zrútila predstava o iránskej nedotknuteľnosti.

Izrael ukázal, že dokáže pripraviť pôdu. Amerika ukázala, že vie konať. A Teherán sa teraz rozhoduje medzi vyjednávaním o vlastnom prežití a nevyhnutným rozpadom režimu, ktorý likviduje ľudí ako na bežiacom páse. Len vlani popravil takmer tisíc ľudí. Nechýbajú medzi nimi kritici režimu, ženy nevynímajúc.

NA TITULNEJ SNÍMKE: Neviditeľný americký bombardér B-2 Spirit, ktorý v nedeľu ráno USA použili pri útoku na iránske jadrové zariadenia, je najdrahším vojenským lietadlom v histórii. Každý z 21 vyrobených kusov stál vyše dvoch miliárd dolárov.