Slovenská vláda plánuje výstavbu nového jadrového bloku v Jaslovských Bohuniciach. Projekt má riešiť rastúcu spotrebu elektriny, no odborníci z ministerstva financií upozorňujú na nereálny časový plán, podhodnotené náklady a lepšie alternatívy vrátane modernizácie existujúcich zdrojov.
Slovenskú energetiku opäť ovládla téma výstavby novej jadrovej elektrárne. Premiér Robert Fico už pár mesiacov po nástupe svojej vlády k moci povedal, že chce v Jaslovských Bohuniciach nový atómový blok s výkonom viac ako 1,2 GW. To je viac, ako vyprodukujú dva terajšie bloky elektrárne V2 v Bohuniciach či MO1 a MO2 v Mochovciach.
Vláda neskôr tento zámer schválila a premiér nedávno dokonca rokoval o výstavbe s americkou firmou Westinghouse, ktorú podľa svojich slov preferuje. Dôvodom úvah o výstavbe atómovej elektrárne má byť nárast spotreby elektriny na Slovensku. Podľa analýz vlády by sa mala spotreba do roku 2040 zvýšiť o ďalších 40 až 80 percent, pričom tento nárast sa nedá vyriešiť využívaním energie z obnoviteľných zdrojov.
Potrebuje však Slovensko naozaj takúto obrovskú stavbu za minimálne 10 miliárd eur? Začiatkom budúceho roka v Mochovciach uvedú do prevádzky 4. blok s výkonom vyše 400 MW. Vďaka nemu bude mať krajina ešte väčší prebytok elektriny a môže ju vyvážať do deficitného Maďarska či na Balkán. Otázkou preto je, či treba budovať ďalší blok, prípadne či to nenechať na súkromných investorov.
Podľa premiéra ho chce stavať práve štát, pretože to bude „tlačiareň na peniaze“. V prevádzke by mal byť od roku 2040 a postupne nahradiť dva bohunické bloky elektrárne V2, pri ktorých sa predpokladá, že sa zavrú po 60 rokoch prevádzky, teda v roku 2045.
ILUSTRAČNÉ FOTO: Pexels
Analytici verzus politici
Takýto obrovský projekt je, samozrejme, vždy aj politickým rozhodnutím, pretože predstavuje pre energetiku významný strategický krok. Ak sa urobí v správnom čase, múdrym a efektívnym spôsobom, môže ekonomiku krajiny a jej životnú úroveň posunúť výrazne dopredu. Ak sa však premešká ten správny moment alebo sa projekt zrealizuje nerozumne, môže spôsobiť nedostatok elektriny alebo jej výrazné zdraženie.
Postup vlády preto treba dobre zanalyzovať a premyslieť. Zodpovedná vláda sa pustí len do takého diela, na aké má dosť peňazí a ľudských kapacít. Vtedy preň dokáže získať nielen svojich priaznivcov, ale aj politických odporcov, aby sa práce po výmene vlády zbytočne nebrzdili a neznehodnotili.
Nedávno zverejnil svoj pohľad na výstavbu nového bloku, pre ktorý sa vžilo označenie „Bohunice 5“, aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR Práve on posudzuje možné a plánované investície štátu a vyjadruje sa, či sú zmysluplné, potrebné a efektívne.
Umiestnenie nového bloku do Bohuníc je logické, pretože je tam preň už vybudovaná mohutná infraštruktúra. V minulých rokoch sa v areáli bohunickej atómky likvidovali staršie dva bloky elektrárne V1, odstavenej v roku 2008, ako aj blok A1 po havárii. Ostalo po nich nielen dosť miesta, ale aj rozvodne či vysokonapäťové vedenia, ktorými sa elektrina rozvádza do celej krajiny.
A napríklad aj teplovod, ktorým odpadové teplo vykuruje blízku Trnavu. Nemenej dôležití sú jadroví odborníci, potrební na výstavbu a prevádzku elektrárne, ktorí sa usídlili v okolí Trnavy a je ich oveľa ľahšie pritiahnuť, ako keby sa nový atómový blok staval napríklad v Kecerovciach na východnom Slovensku, ako sa kedysi plánovalo.
ÚHP tiež súhlasí s predpokladom zvýšenej spotreby elektriny v budúcnosti, keďže pri prechode na bezuhlíkovú ekonomiku sa bude zemný plyn pri kúrení a varení postupne nahrádzať elektrinou. V doprave je tiež zrejmý postupný prechod na elektrický pohon, podobne aj priemysel nahrádza plyn a uhlie elektrinou.
Dlhšie a drahšie
Na druhej strane ÚHP pochybuje o pláne vlády dokončiť megadielo za 8 rokov v roku 2039, považuje ho za optimistický. „Stavby jadrových elektrární na Západe sa oproti pôvodným odhadom predlžujú,“ vysvetľujú analytici ministerstva financií.
Na výstavbu býva zvyčajne potrebných 12 až 18 rokov, priemer je 15 rokov. Fínsky reaktor Olkiluoto 3 sa napríklad staval 18 rokov, francúzsky Flamanville 3 nie je dokončený ani po 16 rokoch. Plánovaný čas výstavby bol pritom zvyčajne 4 až 5 rokov.
Pološtátna firma Jadrová energetická spoločnosť Slovenska (JESS) odhaduje, že nová elektráreň by mohla stáť od 5,5 až 8,3 miliardy eur. Podľa analýzy ÚHP je však tento odhad veľmi optimistický. A navyše stavby jadrových elektrární sa bežne predražujú. Náklady na nový blok v českých Dukovanoch by podľa odhadov českej vlády mali byť 8,8 miliardy eur, po prepočte na väčší bohunický blok by to malo byť približne 10 miliárd eur, uvádza ÚHP.
„Všetky reaktory vybudované v poslednom desaťročí v Európe a Severnej Amerike stáli oveľa viac, ako sa pôvodne očakávalo. Fínsky reaktor Olkiluoto 3 sa predražil o 183 percent, anglický Hinkley Point C stojí už dvojnásobok pôvodného plánu na úrovni 28 miliárd eur a stále nie je dokončený.“ Dôvodom značne nepresných odhadov nákladov môže byť zlá metodika, uvádza sa v analýze.
ÚHP vypočítal, že nový blok by bol rentabilný oproti obnoviteľným a konvenčným zdrojom, ak by sa cena za výstavbu udržala pod 14,5 miliardy eur. To však vôbec nie je isté, ak sa pozrieme na štátom manažované projekty posledných rokov, ako napríklad tunel Višňové alebo diaľnicu okolo Ružomberka.
ILUSTRAČNÉ FOTO: Pexels
Zabudnuté priehrady
Otázkou preto zostáva, či je nový jadrový blok naozaj najlepším riešením a či si ho Slovensko môže dovoliť. Alternatívou nie sú len plynové zdroje, ktoré na rozdiel od jadrových elektrární dokážu flexibilne vyvažovať kolísanie výkonu solárnych a veterných elektrární podľa výkyvov počasia. Stále viac sa hovorí aj o modulárnych jadrových zdrojoch s výkonom okolo 100 MW, ktoré sa môžu budovať na viacerých miestach s vysokou spotrebou elektriny.
Ešte flexibilnejšie zdroje však predstavujú vodné elektrárne, ktorých má Slovensko vyše dvadsať, sú však výrazne technologicky zaostalé a slabo využívané najmä pre zanesenosť priehrad. Veľmi zaujímavým projektom je prečerpávacia elektráreň Málinec, samozrejme, pri zabezpečení ochrany prírody v dotknutej oblasti. Takáto elektráreň totiž dokáže ukladať prebytok elektriny a vyrábať jej oveľa viac pri nedostatku v sieti. Na prečerpávanie by sa dali upraviť aj niektoré existujúce priehrady.
Slovenská vláda by si preto mala dobre prepočítať, do akých veľkých projektov sa môže pustiť a aká bude ich návratnosť. Dlhoročné naťahovanie plánovaných stavieb, od diaľnice na Kysuciach cez generálku turbín v Gabčíkove až po výstavbu nemocnice Rázsochy, svedčí o slabom manažmente štátu a bujnejúcich nákladoch na prípravu. Ak teda premiér hovorí o „tlačiarni na peniaze“, vynára sa otázka, komu ich bude tlačiť.
NA TITULNEJ SNÍMKE: Predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Slovenských elektrární (SE) Branislav Strýček (vľavo) a ministerka hospodárstva Denisa Saková počas prehliadky priestorov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice na 40. výročie (14. november 2024) od uvedenia 3. bloku jadrovej elektrárne Bohunice do skúšobnej prevádzky.
