Z Kurdistanu rastie nový Dubaj: ropa, plyn a miliardové investície menia región

Ropa, zemný plyn, ložiská železnej rudy a iných minerálov, ale aj zlata, mramoru, vápenca a ďalších stavebných látok. Dlhé roky zanedbávané poklady hrdého horského národa začínajú prinášať úžitok. Autonómny región Kurdistan, patriaci pod Irak, sa z pôvodného kraja pastierov oviec a kôz mení na cieľ obrovských projektov investorov a developerov z celého sveta.

Navštíviť Erbil, metropolu Kurdistanu, je ako vrátiť sa do Dubaja spred 30 rokov. Mrakodrapy rastú na každom kroku popri 6-prúdových diaľniciach, postavených krížom cez rovinaté stepi.

Aj o polnoci sú cesty plné áut luxusných svetových značiek. Rezorty s ozbrojenou kontrolou na vjazdoch nesú názvy špičkových svetových hotelových sietí.

Pri letisku lemuje diaľnicu obrovská rozostavaná obytná štvrť so stovkami identických radoviek. Z tohto letiska miestna spoločnosť FlyErbil prevádzkuje okrem letov na turecké, arabské a iránske letiská aj pravidelné lety do šiestich nemeckých miest a do Londýna. A to ešte nefunguje ani tri roky.

Rozvojové nadšenie

To, čo tu cítiť, je prudký rozvoj a nadšenie z nových možností, ktoré priniesla sloboda. Niečo podobné, ako sa dialo v strednej Európe v 90. rokoch 20. storočia. Strach z agresívnej armády Islamského štátu, ktorý obsadil aj neďaleký Mosul a dostal sa tak na hranice Kurdistanu, vystriedala po jeho porážke nová nádej. Kurdi si konečne spravujú svoju krajinu sami.

Hoci vidiek stále poskytuje typický orientálny obrázok kamenistých vŕškov, pastierov oviec a kôz, prachu, túlavých psov a biednych dediniek, Erbil je oproti tomu ako z inej planéty. Zo zaprášeného provinčného mestečka sa za pár rokov stal mestom s obrovskými stavbami a projektmi. Dôvodom sú najmä príjmy z ropy a plynu.

Kurdistan ich má síce menej ako zvyšok Iraku, avšak pri dobrom spravovaní to bude bohato stačiť na dlhé roky rozvoja a verejných investícií. Regionálna vláda hovorí o 45 miliardách barelov ropných rezerv, čo je pri zhruba 5 miliónoch obyvateľov a rozlohe o niečo väčšej ako Slovensko naozaj bohatá nádielka.

Spor o výnosy

Dostať ropu na svetové trhy však nie je pre Kurdov úplne jednoduché. Hoci ropovod z irackého Kirkúku do tureckého prístavu Ceyhan v Stredozemnom mori prechádza kurdským územím, Kurdi ho v súčasnosti nemôžu využívať. Iracká vláda pre spory o výnosy z ropy zablokovala jej export z Kurdistanu cez arbitrážny súd v Paríži, a tak sa od roku 2023 nevyváža.

V posledných mesiacoch sa však aj pod tlakom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa doťahujú rokovania o obnovení exportu. Iracká vláda si vymohla, že Kurdi budú ropu vyvážať len cez jej kontrakty, pričom im bude platiť 16 amerických dolárov za každý barel ropy. Pôvodne navrhovaných 8 dolárov sa Kurdom málilo. Pre porovnanie, na svetových burzách sa ropa predáva za vyše 60 eur za barel.

Ropovod Kirkúk – Ceyhan prepravoval do roku 2023 podľa agentúry Reuters 450-tisíc barelov ropy denne, z toho bolo 370-tisíc z Kurdistanu. Ak sa teda táto preprava obnoví, iba z ropy bude kurdská vláda dostávať denne takmer 6 miliónov dolárov, čo sú ročne vyše dve miliardy.

POPIS K SNÍMKE: Kresťanská dedina Al Qosh - skrýva hrobku biblického proroka Nahuma. Obsahom jeho proroctva bol zánik Asýrskej ríše a jeho hlavného mesta Ninive.

FOTO: Autor

Z odpadu poklad

Okrem toho má hornatý región aj zásoby zhruba 5,7-miliardy m3 zemného plynu, čo sú zhruba tri percentá z celosvetového objemu. Zemný plyn sa pritom v regióne dlho považoval za nechcený odpad z ťažby ropy a spaľoval sa na vrtných vežiach. Zatiaľ sa teda ťaží iba čiastočne a ani sa nevyváža – niet kade. Plynovody existujú iba smerom na juh Iraku, kde ho je tiež prebytok. Plyn sa teda využíva zvyčajne iba na výrobu elektriny a tepla.

To by sa však čoskoro malo zmeniť. Chystá sa výstavba plynovodu do Turecka, kde je plyn veľmi žiadanou komoditou. Po prepojení s tranzitným plynovodom Turkstream by sa dokonca plyn z Kurdistanu mohol posielať aj ďalej na sever – do Európy. Časom by spolu s irackými dodávkami mohol nahradiť dodávky z Ruska, ktoré teraz plynovod Turkstream napájajú.

Mohlo by ho využívať aj konzorcium Pearl Petroleum, ktoré v roku 2009 podpísalo zmluvu s regionálnou vládou. Vďaka nej otvorilo a vybudovalo ťažbu plynu z polí Khor Mor a Chemchemal. Komoditu dodáva do plynových elektrární, ktoré zabezpečujú 80 percent produkcie elektriny v Kurdistane.

Vytvorilo to stabilné dodávky elektrického prúdu v regióne, ktorý ho zúfalo potrebuje. Nielen na kúrenie počas chladných zím v horách a klimatizáciu počas letných horúčav. Elektrina poháňa aj zavlažovacie zariadenia, bez ktorých by sa urodilo oveľa menej zeleniny na zabezpečenie dostatku potravín.

Európa v Kurdistane

V roku 2019 Pearl Petroleum podpísalo s vládou ďalšiu 20-ročnú zmluvu, ktorá mu umožní takmer zdvojnásobiť ťažbu plynu s investíciou vyše 800 miliónov amerických dolárov. Konzorcium riadia plynárenská firma Dana Gas z Abú Zabí a ropná spoločnosť Crescent Petroleum zo Spojených arabských emirátov, 10-percentné podiely v ňom však neskôr kúpili rakúska OMV, maďarský MOL a nemecký energetický koncern RWE.

Dôvod vstupu stredoeurópskych koncernov je jasný. Zvýšenie produkcie umožní konzorciu Pearl Petroleum nielen export plynu na zvyšné územie Iraku, ale neskôr aj vývoz do Turecka a ďalej do strednej a západnej Európy.

Chystaný projekt plynovodu do Turecka by mal zahŕňať nielen samotnú rúru plynovodu, ale aj železničnú trať a diaľnicu, ktorá by mala Irak prepojiť s Kurdistanom oveľa lepšie, ako je to teraz. Celý 1 200-kilometrový projekt by podľa portálu Oil&Gas mal stáť 17 miliárd dolárov. Investori sa však ochotne hlásia – očakávaný nedostatok plynu v Európe sľubuje rýchlu návratnosť a lákavé zisky.

Z kameňa do mrakodrapov

Kurdistan však okrem ropy a plynu skrýva aj ďalšie podzemné poklady – okrem nálezísk zlata a drahokamov aj železnú rudu, zinok, meď, olovo, chrómovo-niklové rudy či mangán. Okrem toho aj stavebné materiály ako baryt, azbest, mramor a bohaté zásoby vápenca.

Aj vďaka tomu môžu vyrastať obrovské developerské projekty. Obkolesujú ako korálky na náhrdelníku zhruba miliónový Erbil a jeho 8-tisíc rokov starý hrad – Citadelu. Pred desiatimi rokmi sa na ich mieste ešte pásli ovce. Turecká firma RAMS napríklad pred troma rokmi rozbehla projekt Pavilion na 181 hektároch s umelým jazerom, hotelmi, obytnými a administratívnymi časťami a nákupnými centrami.

Známy dubajský developer Emaar Properties sa tiež chystá vybudovať v Erbile novú štvrť za niekoľko miliárd dolárov. Len tento projekt by mal vytvoriť vyše 40-tisíc nových pracovných miest. Obrovská perspektíva ropného a plynárenského priemyslu s nadväzujúcim potenciálom chemického priemyslu, výroby plastov a ďalších produktov láka do mesta nielen investorov, ale aj nových obyvateľov z vidieka.

V meste to cítiť. Čoskoro zrejme zažije prílev peňazí do investičných apartmánov, ktoré zas pritiahnu turistov, tí pozdvihnú miestne reštaurácie či služby a vytvoria ďalšie pracovné miesta. Ekonomická prosperita, ktorú prináša sloboda, sa tak rozbieha aj v tomto dlhé roky sužovanom kúte sveta.

NA TITULNEJ SNÍMKE: Výstavba obrovských projektov v širšom centre kurdistanskej metropoly Erbil.