Slovensko stratilo reformné tempo a z bývalého magnetu pre investorov sa stáva riziková zóna. Zvyšovanie daní, byrokracia, politická nestabilita a neisté prostredie odrádzajú zahraničné firmy aj domácich podnikateľov, ktorí čoraz častejšie odchádzajú za lepšími podmienkami inde.
Slovensko malo na začiatku tisícročia počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu a v čase vstupu do Európskej únie našliapnuté, aby sa v priebehu pár rokov stalo podnikateľským rajom s perspektívou dlhodobého rastu prosperity a životnej úrovne ľudí.
Na medzinárodných investorských konferenciách ho častovali prívlastkom „stredoeurópsky tiger“ a predpovedali mu budúcnosť Singapuru či Luxemburska. Ekonomické reformy, rovná daň, znižovanie byrokracie, konkurencieschopná pracovná sila, prístupné nehnuteľnosti či zlepšujúca sa dopravná dostupnosť od základu menili krajinu a doslova lákali zahraničných investorov. V roku 2004 dokonca Svetová banka pasovala Slovensko za najreformnejšiu krajinu na svete.
Zahraniční investori sa do krajiny len tak hrnuli. Na bývalých družstvách, v starých nábytkárňach, ale aj na zelených lúkach v novovybudovaných priemyselných parkoch na okraji okresných miest vznikali závody so stovkami až tisíckami nových pracovných miest. Presúvali sa sem výroby z Nemecka, Talianska, Španielska či Holandska.
Kto je podnikateľ?
Prišli aj miliardové investície v eurách – Peugeot, Kia, Continental, Hyundai Mobis, Schaeffler a ďalšie značky. Automobilky rástli a s nimi pribúdalo dodávateľských firiem a nových pracovných miest. Neskôr sa pridali centrá zdieľaných služieb s tisíckami zamestnancov nielen v Bratislave, ale i v Košiciach, Žiline či Banskej Bystrici. Nezamestnanosť sa z vyše 18 percent v roku 2001 dostala za šesť rokov na 8 percent. Neskôr opäť o niečo vyskočila, no potom znovu klesla a už niekoľko rokov sa drží na piatich až šiestich percentách.
Sľubné vyhliadky krajiny sa však v minulom desaťročí zastavili. Podnikateľské prostredie sa vplyvom zlých rozhodnutí vlád začalo zhoršovať a prílev zahraničných investorov sa výrazne oslabil. Posledné mesiace túto perspektívu ešte zhoršujú a tí, ktorí na Slovensku tvoria hodnoty, dávajú ľuďom prácu a plnia štátny rozpočet, nebudú mať veru na ružiach ustlané.
V roku 2024 totiž vláda zaviedla minimálnu daň pre firmy, zvýšila dane z dividend, odvody zamestnancov, daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane a zaviedla takzvanú dorovnávaciu daň pre veľké podniky. Poslednou ranou pre podnikateľské prostredie sa od 1. apríla 2025 stala škodlivá daň z finančných transakcií. Spolu so zamrznutými eurofondmi a stále podozrivejšími tendrami vo verejnom sektore táto situácia odrádza zahraničné firmy aj šikovných našincov od podnikania a rozvíjania firiem na Slovensku.
Udržiavací režim
O klesajúcom záujme investorov o Slovensko hovoria aj údaje OECD. Od roku 2016 sa zahraničné investície v krajine držia na úrovni 60 miliárd eur. Ak aj prídu noví investori, ledva stíhajú nahradiť tých, čo odchádzajú. Lepšie na tom je dokonca aj Maďarsko, kde zahraničné investície za daný čas vzrástli z 80 miliárd eur asi o polovicu.
Výrazne viac ich priťahuje aj Česko, kde sa objem investícií zvýšil v prepočte zo 120 na vyše 210 miliárd eur, ale najmä Poľsko. To sa z necelých 190 miliárd eur v roku 2016 dostalo až na takmer 350 miliárd. Logicky to so sebou prináša pokles nezamestnanosti, rast platov a životnej úrovne.
Fakty nepustia, výsledky sú hmatateľné. Na Slovensku bola vlani priemerná hrubá mesačná mzda 1 484 eur, v Česku v prepočte 1 847 eur a v Poľsku dokonca takmer 2 100 eur. Poliakom sa aj minimálna mzda prehupla v tomto roku výrazne nad tisíc eur hrubého mesačne.
Dlhodobo zaostávajúce Poľsko, ktoré v posledných rokoch výrazne predstihlo svojich stredoeurópskych susedov v zárobkoch, sa hrdí veľkým rozvojom výstavby diaľnic a železníc, investíciami do energetiky či zlepšovaním služieb verejného sektora. Náš severný sused je známy aj efektívnym využívaním eurofondov, najmä v poľnohospodárstve.
Zaujímavé podnikateľské prostredie je preto nielen magnetom pre zahraničných investorov, ale aj dobrým podhubím pre aktivity domácich firiem. Tie často s veľkými investormi spolupracujú, dodávajú im služby a jednoduchšie výrobky a prenajímajú im priestory. Prináša to prosperitu domácemu podnikaniu, ľuďom aj celej spoločnosti.
Dolu kopcom
Zhoršujúce sa podmienky na podnikanie na Slovensku postihujú najmä malých a stredných podnikateľov. Ak sa k tomu pridajú ďalšie otrasy ako globálna colná vojna alebo zavedenie transakčnej dane, môže to byť pre nich posledný úder, ktorý ich pošle do kolien.
Na Slovensku sa pritom v posledných týždňoch objavilo niekoľko „jóboviek“ o odchode priemyselných podnikov. Ohrozené je najmä textilné a obuvnícke odvetvie, ktoré je extrémne citlivé na zvyšovanie nákladov na zamestnancov. Tieto fabriky prišli na Slovensko ešte v 90. rokoch, už dlhšie sa však postupne presúvajú do krajín s nižšími nákladmi na zamestnancov a podnikanie.
Nedávno napríklad ohlásil svoj koniec na Slovensku dánsky výrobca obuvi Ecco, ktorý v Martine zatvorí závod so 650 zamestnancami. Výrobca lyžiarok a zimnej obuvi Lowa zase končí s výrobou v Handlovej. Na Slovensku má ešte ďalšie tri závody a zamestnáva celkovo 1 700 ľudí. Vlani v Bánovciach nad Bebravou skončila nemecká textilná fabrika Eterna, v minulosti aj slovenský producent košieľ Zornica.
Daný vývoj súvisí aj s tým, že Slovensko má podľa Eurostatu vyššie priemerné náklady na zamestnanca ako Česko, Poľsko, Portugalsko či Grécko. Slovenskú firmu stojí zamestnanec v priemere 18,5 eura na hodinu, kým v spomínaných krajinách je to len okolo 18 eur, v Maďarsku dokonca len 14 a v Rumunsku iba 12,5 eura za hodinu práce.
Paradoxom však je, že priemerný zamestnanec na Slovensku zarobí menej ako v spomínaných krajinách. Vysvetlením je, že na Slovensku si veľkú časť z celkových výdavkov firmy na mzdy zoberie štát cez odvody a dane, ktoré tento rok vláda znovu zvýšila.
Spomienka na zašlé časy
Lenže firmy netrápi len výška platov – kvalitných ľudí sú ochotné dobre zaplatiť, veď na ich nedostatok sa aj trvalo sťažujú. Podobne ako na slabo fungujúce školstvo, ktoré neprodukuje kvalitných odborníkov v technických profesiách.
Vo vlaňajšom prieskume medzi členmi viacerých podnikateľských komôr ako najväčšie problémy vyskočili slabý boj proti korupcii a kriminalite, nedostatočná transparentnosť, právna neistota či chýbajúca predvídateľnosť hospodárskej politiky, ozrejmuje Nadácia Zastavme korupciu. Keď sa k tomu pridá byrokracia, nové dane a politická neistota, na odhodlaní firiem investovať na Slovensku to nepridá, skôr naopak.
Stredoeurópsky tiger sa tak postupne stáva lenivým kocúrom.
Ak slovenská vláda nezmení pohľad na podnikateľov a nezačne ich konečne vnímať aj ako tvorcov nápadov, myšlienok, hodnôt a pracovných miest, ale bude na nich stále hľadieť len ako na zdroj daňových a odvodových príjmov, zahraniční investori budú pri svojom rozhodovaní, kam investovať, dávať stále viac prednosť okolitým krajinám. A dokonca aj tí slovenskí. Mnohí z nich už pre zhoršenie podmienok na podnikanie na Slovensku sťahujú svoje aktivity do Česka, Poľska či iných krajín. Spomeňme len kedysi najväčšiu slovenskú developerskú firmu HB Reavis, ktorá sa z domáceho trhu úplne vyparila.
Pokiaľ sa na Slovensku nebude znižovať byrokracia, korupcia, dane a odvody, ako to napríklad v Nemecku sľubuje nastupujúca vláda, a nezlepší sa školstvo a kvalita právneho štátu, bude podobných žalostných prípadov len pribúdať.
Minulé úspechy Slovenska sa tak veľmi rýchlo môžu stať iba peknou spomienkou na zašlé časy jeho najväčšej prosperity v histórii. A na kedysi dravého stredoeurópskeho tigra, ako mnohí nazývali pred 20 rokmi našu krajinu, budeme môcť už len spomínať.
